Súkromná výstavba sa zatiaľ riadi pravidlami a odporúčaniami, legislatíva však konkrétne upravuje parametre spotreby energií a celkovej efektivity a šetrnosti, no samotné rozhodnutie o inštalácii vetracieho systému sa zakladá predovšetkým na preferencii a požiadavkách klientov.


Je nevyhnutné vzduch pri vetraní filtrovať?
Dôvodom vyššie legislatívnych opatrení nie je iba trend znižovania energetickej náročnosti budov, ale aj citeľne zhoršená kvalita vonkajšieho ovzdušia, ktorú sa EÚ rôznymi krokmi – napr. zateplením a teda obmedzením potreby nadmerného vykurovania, snaží plošne zlepšiť a znižovať tak zdravotné riziká, ktoré hrozia pri pobyte v znečistenom ovzduší.
Toto zhoršenie kvality ovzdušia sa týka najmä chladných mesiacov v roku, kedy ovzdušie nie je zaťažené iba priemyslom ale predovšetkým dymom, ktorý vzniká vykurovaním budov tuhým palivom. Týmto spôsobom sa stierajú rozdiely medzi bývaním v centre rušného mesta a bývaním na vidieku, či na predmestí – preto aj ľudia obývajúci „zdravšie“ či menej znečistené lokality tak pociťujú diskomfort spojený so zvýšeným výskytom drobných prachových častíc rovnako, ako obyvatelia priemyselnejšie osídlených zón.

Áno, vzduch pri privádzaní do interiéru je potrebné filtrovať. Dôvodom je prosté vysvetlenie – vetranie oknami nám privádza do interiéru už znečistený vzduch zvonka, filtráciou dokážeme odstrániť značné množstvo nevyhovujúcich, škodlivých častíc. Pri pobyte v interiéri, ktorý tvorí väčšinu času tak dokážeme vnútorné prostredie urobiť zdravším.


Čo sú to drobné častice?

Je nevyhnutné uviesť, že podstata filtrácie prebieha ako proces neviditeľný ľudskému oku. Častice, ktoré spôsobujú závažné zdravotné problémy sú označované podľa ich veľkosti a závažnosť ich výskytu závisí od ich koncentrácie na meter kubický. Medzi tieto častice patria napr. sadze, prach, popolček, cigaretový dym, pele, spóry, metalurgický prach, priemyselné výpary. Obzvlášť známy je termín smog – zmes škodlivín dymu a hmly, ktorý je akútnym problémom.

Tieto častice majú akútne i chronické účinky na zdravie. Akútne účinky sa môžu pozorovať u citlivých osôb už od koncentrácií, ktoré prekračujú hodnotu informačného prahu (100 µg.m-3) vo forme dráždenia očí, nosa a hrdla, pocitov tlaku na prsiach, kašľa a bolesti hlavy. U astmatikov môžu vyvolávať záchvaty a príznaky z dráždenia dýchacích ciest.

Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom a dlhodobom vystavovaní organizmu zvýšenej koncentrácii častíc  a môžu sa prejavovať zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zvýšením pohotovosti na alergickú reakciu, poruchami odolnosti organizmu, nakoľko podráždená sliznica má značne spomalenú regeneračnú a čistiacu schopnosť. Zvýšená miera výskytu týchto častíc v ovzduší je sprevádzaná výstrahami hydrometeorologického ústavu, ktorý odporúča obmedziť aktivity vo vonkajšom prostredí a vetranie obytných miestností.

Účinná filtrácia v systéme vetrania dokáže prítomnosť týchto častíc vo vnútornom prostredí výrazne obmedziť. Filtrácia odstraňuje nielen hrubé, voľným okom viditeľné prachové častice  ale dokáže si účinne poradiť aj s drobnými časticami, trieda filtrov F7 má filtračnú účinnosť až 96% pri veľkosti častíc 2 mikróny. Vzduch privádzaný do obydlia tak dokáže dôkladne zbaviť peľov, prachu, spalín či popolčeka (v prípade uhlíkových filtrov aj zápachu).

Je dôležité povedať, že EÚ si problematiku klesajúcej kvality ovzdušia uvedomuje a vypracovala viaceré štúdie, ktoré potvrdili výrazné negatívne účinky vonkajšieho prostredia na kvalitu zdravia. Podľa najnovších štatistických údajov zomrie na Slovensku ročne 5800 ľudí na zdravotné komplikácie spôsobené chronickými účinkami pobytu v prostredí so zvýšeným výskytom prachových častíc.
V prípade, že je v rizikových obdobiach či oblastiach ventilácia/vetranie prevádzané bez filtrácie sa „pobytom v nevhodnom prostredí“ stáva aj pobyt v interiéroch, kde väčšina z nás strávi 2/3 dňa.